Borovička. Tá najtradičnejšia chuť spod Tatier!
Všetci zo severu, juhu, západu či východu nám ju závidia. A nemáme na mysli kultúru, folklór, rozmanité jedlá, najčistejšiu vodu či krásnu prírodu. Reč je o borovičke, tradičnom Slovenskom nápoji našich predkov, súčasnosti i alkoholickom nápoji budúcnosti. Iba ľudia spod Tatier sa totiž môžu pýšiť týmto éterickým nápojom. Priazeň si tekutý klenot získal nielen bohatou históriou, ale taktiež kontroverziou, ktorá pálenku sprevádza. Zatiaľ čo na ňu množstvo hrdých Slovákov nedá dopustiť, oproti nim stoja zarytí jedinci, ktorým príznačná „stromová“ aróma moc nevonia. Aj oni však po prekonaní prvého ochutnania zisťujú skutočný potenciál nápoja. Prečo je tomu tak a čo je ukryté za jedinečnosťou borovičky?
Tekutý klenot Slovákov
Všetci iste poznáme elixír ohromnej sily vyrábaný druidmi, vďaka ktorému Axterix a Obelix poľahky vo Francúzskej Galii porážali Rimanov. Málokto však vie, že v skutočnosti čarodejníci s dlhokánskymi bielymi bradami nelozili so svojimi kosákmi kdesi po stromoch za kúskom imela, ale v podhorských oblastiach zbierali z kríkov či menších stromov borievky, z ktorých pripravovali excentrický nápoj. Najhojnejšie bol využívaný počas náboženských obradov, kedy druidom pomáhal navodzovať halucinogénne vízie.
Pôvod omamného elixíru, ktorý poznáme dnes, nájdeme v 16. storočí v oblasti Liptova, odkiaľ bola po rieke Váh a následne Dunaji dovážaná do Budapešti či Viedne, kde bola distribuovaná na územia vtedajšieho Habsburského mocnárstva. Najstaršie zmienky však udávajú, že prví výrobcovia borovičky pochádzajú priamo spod Tatier. Už na spišských trhoch ľudia zvaní Gorali vo svojich typických ľahviciach predávali podomácky vyrobenú borovičku. O čosi neskôr bolo pálenie borovičky bežné takmer v každom dome.
Liečebnú silu borievok využíval aj Hippokrates
Základ tohto výnimočného produktu tvorí destilát z vybraných plodov borievky obyčajnej. Tú môžeme v podhorských a horských oblastiach stretnúť buď ako strom či košatý ker. Jeho pichľavé a tvrdé ihlice majú striebristo zelenú farbu. Drevo borievky sa predtým ťažilo pre rezbárstvo a liečiteľstvo. Liečebná sláva borievky začala už v stredoveku, kedy Arabi vyrábali povestný borievkový lekvár. Plody majú tak silné dezinfekčné účinky, že v dobách stredovekého moru neochoreli tí, ktorí počas dňa žuvali bobuľky borievky. Borovička tak efektne pomáha pri detoxikácii čriev, zápche alebo napríklad pri liečbe plynatosti.
Goralská pomsta z lesa!
Výroba klasickej borovičky pozostáva z čistenia, zomletia a následnej fermentácie borievok. Najlepšie a najkvalitnejšie borievky sú tie, ktoré sú nazbierané priamo v prírode. Okrem toho sa pri spracovaní používajú čisto prírodné suroviny ako kvalitný obilný lieh, borovičkový destilát, cukrový sirup a predovšetkým upravená pitná voda alebo vetvičky borievky obyčajnej. Voda, ktorá sa používa na výrobu tradičnej borovičky, pochádza z kvalitných podtatranských prameňov a má mimoriadne senzorické vlastnosti. Receptúra tradičnej borovičky od Goralov sa zachovala dodnes, čo znamená, že dúšok harmonickej pálenky dokáže aj v dnešnej dobe zanechať na tele i duši blahodarný pocit.